fbpx
Pozdrav Slnka (Súrja namaskár) krok po kroku

Pozdrav Slnka (Súrja namaskár) krok po kroku

Pozdrav Slnka patrí k cvičeniu s mnohými variantmi. V dnešnom článku si priblížime  tradičnú hatha jogovú zostavu spolu s dýchaním v jednotlivých polohách. Výber asán  bol vyladený do dnešnej podoby tak, aby zostava bola čo najúčinnejšia počas Brahma muhurty (ráno pred východom slnka). 

Každodenné precvičovanie Pozdravu Slnka ráno pomáha naštartovať naše telo do nového dňa a pripravuje nás na nové výzvy, ktoré každodenný život prináša. Zahrieva celé naše telo, oživuje ho a  rozvíja našu silu a flexibilitu. (viac…)

Ako môže pránájáma pomôcť v náročných chvíľach

Ako môže pránájáma pomôcť v náročných chvíľach

Každý z nás denne čelí mnohým situáciám, ktorých sa obávame. Či už je to v práci, pri prezentácii, pri pracovnom pohovore alebo v prípade, keď čelíme svojim „démonom“, našim strachom a obavám. Práve v týchto chvíľach nám jednoduché dýchacie cvičenie môže veľmi efektívne dopomôcť prekonať strach, byť sám sebou a podať čo najlepší výkon.

(viac…)
Trátak, cvičenie pre lepší zrak

Trátak, cvičenie pre lepší zrak

Trátak je jednou z jogových očistných techník, tzv. šatkariem. Šatkarmy v joge slúžia predovšetkým na očistu tela a mysle a prípravu na vyššie stupne v Patandžaliho 8-stupňovom systéme jogy (asány, pránajáma, dharána, atď).

Trátak poznáme ako koncentráciu na plameň sviečky alebo na bod, bez mihnutia očí. Väčšinou sa používa práve plameň sviečky, ale využiť môžete aj pozorovanie bieleho bodu na čiernom podklade.

(viac…)
Ako s ľahkosťou zvládnuť „plný jogový dych“

Ako s ľahkosťou zvládnuť „plný jogový dych“

Ak sa nám podarilo úspešne zvládnuť nácvik vedomého nádychu a výdychu, môžeme rozšíriť svoj tréning o novú techniku. Plný jogový dych. Ide o techniku vedomého dýchania. A ako vieme dych je život. Jeho kvalita ovplyvňuje náš život viac ako si myslíme. Len si spomeňte na chvíle, keď ste boli pod tlakom, v stresovej situácii. Ako ste dýchali? Plytko a rýchlo, však?

(viac…)
Šavasána viac iba ako uvoľnenie

Šavasána viac iba ako uvoľnenie

Šavasána, jedna z najobľúbenejších jogových pozícií, často vnímaná ako zaslúžený oddych po lekcii jogy. Ale naozaj iba o tom je táto asána? Iba obyčajné spočinutie v ľahu na chrbte, prípadne zadriemanie?

Účinky tejto asány siahajú oveľa hlbšie. Aj keď navonok pôsobíme, že iba oddychujeme, v tele sa deje množstvo pre telo blahodarných procesov. Aj napriek tomu, že nevyvíjame žiadne fyzické úsilie! Dobré, však?!

V čom nám môže byť šavasána nápomocná?

–  sprítomňuje nás, nakoľko naša pozornosť je upriamená na plynutie dychu

–  pomáha redukovať krvný tlak, podporuje krvný obeh

–  pôsobí uvoľňujúco na celé telo, redukuje nespavosť, únavu, svalové napätie

–  zvyšuje úroveň energie, zlepšuje pamäť, sústredenosť, sebavedomie

–  napomáha hlbším stavom uvoľnenia, čo vedie bunky k náprave

–  upokojuje nervovú sústavu, oceníte ju najmä v období stresu

Najväčší benefit asány je jej meditatívny charakter. Prináša hlboké uvoľnenie tela i mysle.

Ako ju správne zaujať?

Povedzme si ešte pár slov k zaujatiu tejto asány a na čo pri nej dbať.

–  uistite sa, že máte dostatok osobného priestoru a nič vás nevyrušuje

–  ľahnite si na chrbát, podložte si pod kolená alebo hlavu deku

–  postupne uvoľňujte každú časť vášho tela, od končekov prstov na nohách až po hlavu

– pozornosť majte zameranú iba na svoje telo, vnímajte iba svoj dych – dýchanie do brušnej oblasti pôsobí upokojujúco na telo i myseľ a napomáha    k relaxácii

–  majte na pamäti, že šavasána  je o vnímaní tela tu a teraz, skúste preto ostať bdelý po celú dobu cvičenia

–  v pozícii zotrvajte 5-10 minút (vo všeobecnosti sa odporúča 5 minút šavasány na každých 30 minút cvičenia)

I keď pozícia vyzerá jednoducho, úplne jednoduchá nie je. Myseľ si bude viesť svoj vlastný monológ. Nechajte ju. A nenechajte sa odradiť. Upriamte svoju pozornosť  na svoj dych. Pomaly, postupne to príde. Hlavne zotrvajte.

Namasté

Uvoľnenie sa v asáne alebo kde je tá hranica medzi príjemným pnutím a bolesťou

Uvoľnenie sa v asáne alebo kde je tá hranica medzi príjemným pnutím a bolesťou

Čo je to príjemné pnutie? Prečo nás to v asánach niekedy bolí? Čo sa v našom tele vlastne deje? To sú otázky, ktoré si mnohí kladú a ktoré si v článku z odpovieme.

Čo sa deje v našom tele počas asán?

Počas asán sa aktívne naťahuje príslušná svalová skupina (a spolu s ňou i iné svaly). Každý sval má svoj prirodzený tonus, čiže určitú dĺžku. Počas bežného dňa, a najmä pri sedavom spôsobe života, dochádza k ich zmenšovaniu sa. Pri cvičení asán dochádza k ich pomalému a pozvoľnému naťahovaniu.

Joga zázraky na počkanie neprináša, potrebná je vytrvalosť

Mnohí sa pýtajú, prečo to ide ale tak pomaly? Jednoducho preto, že väčšina ľudí má svalový tonus menší, ako je normálny tonus svalu, a takisto i preto, lebo sval má svoju vlastnú inteligenciu, ktorá ho chráni pre natrhnutím či dokonca roztrhnutím práve zmrštením svalu. Z toho dôvodu je potrebné k svojmu telu pristupovať s rešpektom, postupne, po dlhšiu dobu. Počas naťahovania je ale tzv. „príjemné pnutie“ prístupné, lebo po uvoľnení sa z pozície sa sval zaplaví novou čerstvou krvou.

Dôvodov prečo naťahovať svaly je hneď niekoľko

Od pružnosti a dĺžky svalov závisí ohybnosť našich kĺbov. V stuhnutých kĺboch nedochádza k plynulému toku životnej energie – prány, od ktorej závisí naše zdravie a vyrovnanosť.

A v neposlednom rade už spomenutý prílev novej krvi do svalov, ako aj do okolitých tkanív. Predstavte si to ako špongiu, z ktorej vytlačíte existujúce tekutiny (krv, toxíny) a ona sa potom nasaje novou tekutinou, v tomto prípade čerstvou okysličenou krvou, ktorá sval prepláchne a vyživí.

Hranica medzi „príjemným“ pnutím a bolesťou

Vedomím zaujatím pozícií cibríme svoju schopnosť vnímania svalov, precítením hranice, kedy sval sa začína brániť a sťahuje sa, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Táto hranica je u každého iná. Závisí od našich dlhoročných návykov a spôsobu života.

Počas asán sa snažíme naťahovaním svalov prispieť k ich normálnej dĺžke, až k jeho natiahnutiu po fyziologickú hranicu danú ohybnosťou príslušného kĺbu.

Zlatá stredná cesta

Ešte je namieste spomenúť ďalší extrém, prílišnú jemnosť k sebe. Tá sa však ale príliš nevypláca, nakoľko nás až príliš šetrí a jogové cvičenie má nakoniec iba podobu príjemného strečingu, ktorý neublíži, ale ani neprospeje.

Byť tvrdý na seba je ale taktiež  na mieste. Samozrejme, berúc do úvahy všetko, čo tu bolo napísané. Niektoré svaly, najmä tie, ktoré si najmenej uvedomujeme, totiž obľubujú intenzívnejšie naťahovanie, nakoľko je potrebné prekonať značný odpor týchto svalov (napr. krátke šikmé svaly okolo chrbtice, svaly na nohách).

Mnohokrát sa po takomto „tvrdšom“ tréningu budete cítiť oveľa lepšie. Čo vám hrozí je mierna svalovka, ale tá rýchlo prejde.

Dôležité je neisť z krajnosti do krajnosti, ale dbať o krásu a ladnosť pohybu, ktorý plynie z pocitu harmónie.