Pozdrav Slnka ako cyklus života. Cyklus života so svojimi vrcholmi i pádmi, aj o tom je tradičná zostava Pozdravu Slnka v joge. V predchádzajúcom článku sme si prešli jednotlivými asánami a dnes si povieme niečo o ich symbolickom význame.
Poďme si krok po kroku prejsť symbolikou asán v zostave. Zostavu si môžeme rozdeliť do 2 častí, a to vrcholy a pády.
Začíname s pádmi – odrazenie sa odo dna
Stojíme vo vzpriamenej polohe hory (tadasána) s dlaňami spojenými pred hrudníkom a zdravíme sa Slnku – životu.
Prechádzame do záklonovej polohy (hasta uttanasány), kedy prijímame a načerpávame energiu.
Klesaním do predklonu (poloha uttanasány) vzdávame pokoru a úctu.
Výpadová poloha (ašva sančalan asána) vyjadruje klesanie smerom k zemi – blížiaci sa pád.
Poloha striešky (adho mukha svanasána) poukazuje na pocity beznádeje a zúfalstva, s ktorými sme konfrontovaní pri klesaní nadol k zemi.
Vzápätí sa však pod nami objavuje pevná cesta, ktorá nám umožňuje precítenie spojenia sa so zemou a odrazenie sa odo dna (polohy dosky a aštanga namaskar).
Zákonite po páde nasleduje cesta k vrcholu
Silou nášho nádychu dvíhame hlavu a trup smerom nahor, odliepame sa odo dna a zaujmeme polohu hrdej a statnej kobry (bhudžangasána).
Prechodom do polohy striešky (adho mukha svanasána) skláňame hlavu ako uvedomenie si, že pred chvíľkou sme boli na zemi a nemali sme toľko sily.
Vykročením vpred a dvihnutím hlavy (poloha ašva sančala asána) sa pozeráme pred seba – na cestu, ktorá nemá konca.
Pokora a úctu k životu je vyjadrená prostredníctvom predklonovej polohy v stoji (uttanasána).
Pomalé dvíhanie do vzpriameného postoja symbolizuje otváranie našej mysle novým veciam, ktoré život prináša.
Poloha hory (tadasána) poukazuje na náš pevný postoj a poučenie sa z predchádzajúceho pádu.
Záverom
Vrcholy a pády patria k nášmu životu, pomáhajú nám rásť a rozvíjať sa. Táto zostava v nás rozvíja pokoru, ale aj silu ísť ďalej. Dokonca aj vtedy, keď si myslíme, že už ďalej nemôžeme. Poukazuje na potrebu nadhľadu – nadhľadu v našom živote…