fbpx

Čo je to príjemné pnutie? Prečo nás to v asánach niekedy bolí? Čo sa v našom tele vlastne deje? To sú otázky, ktoré si mnohí kladú a ktoré si v článku z odpovieme.

Čo sa deje v našom tele počas asán?

Počas asán sa aktívne naťahuje príslušná svalová skupina (a spolu s ňou i iné svaly). Každý sval má svoj prirodzený tonus, čiže určitú dĺžku. Počas bežného dňa, a najmä pri sedavom spôsobe života, dochádza k ich zmenšovaniu sa. Pri cvičení asán dochádza k ich pomalému a pozvoľnému naťahovaniu.

Joga zázraky na počkanie neprináša, potrebná je vytrvalosť

Mnohí sa pýtajú, prečo to ide ale tak pomaly? Jednoducho preto, že väčšina ľudí má svalový tonus menší, ako je normálny tonus svalu, a takisto i preto, lebo sval má svoju vlastnú inteligenciu, ktorá ho chráni pre natrhnutím či dokonca roztrhnutím práve zmrštením svalu. Z toho dôvodu je potrebné k svojmu telu pristupovať s rešpektom, postupne, po dlhšiu dobu. Počas naťahovania je ale tzv. „príjemné pnutie“ prístupné, lebo po uvoľnení sa z pozície sa sval zaplaví novou čerstvou krvou.

Dôvodov prečo naťahovať svaly je hneď niekoľko

Od pružnosti a dĺžky svalov závisí ohybnosť našich kĺbov. V stuhnutých kĺboch nedochádza k plynulému toku životnej energie – prány, od ktorej závisí naše zdravie a vyrovnanosť.

A v neposlednom rade už spomenutý prílev novej krvi do svalov, ako aj do okolitých tkanív. Predstavte si to ako špongiu, z ktorej vytlačíte existujúce tekutiny (krv, toxíny) a ona sa potom nasaje novou tekutinou, v tomto prípade čerstvou okysličenou krvou, ktorá sval prepláchne a vyživí.

Hranica medzi „príjemným“ pnutím a bolesťou

Vedomím zaujatím pozícií cibríme svoju schopnosť vnímania svalov, precítením hranice, kedy sval sa začína brániť a sťahuje sa, aby nedošlo k jeho poškodeniu. Táto hranica je u každého iná. Závisí od našich dlhoročných návykov a spôsobu života.

Počas asán sa snažíme naťahovaním svalov prispieť k ich normálnej dĺžke, až k jeho natiahnutiu po fyziologickú hranicu danú ohybnosťou príslušného kĺbu.

Zlatá stredná cesta

Ešte je namieste spomenúť ďalší extrém, prílišnú jemnosť k sebe. Tá sa však ale príliš nevypláca, nakoľko nás až príliš šetrí a jogové cvičenie má nakoniec iba podobu príjemného strečingu, ktorý neublíži, ale ani neprospeje.

Byť tvrdý na seba je ale taktiež  na mieste. Samozrejme, berúc do úvahy všetko, čo tu bolo napísané. Niektoré svaly, najmä tie, ktoré si najmenej uvedomujeme, totiž obľubujú intenzívnejšie naťahovanie, nakoľko je potrebné prekonať značný odpor týchto svalov (napr. krátke šikmé svaly okolo chrbtice, svaly na nohách).

Mnohokrát sa po takomto „tvrdšom“ tréningu budete cítiť oveľa lepšie. Čo vám hrozí je mierna svalovka, ale tá rýchlo prejde.

Dôležité je neisť z krajnosti do krajnosti, ale dbať o krásu a ladnosť pohybu, ktorý plynie z pocitu harmónie.

Share This