Jogová a ájurvédska strava a ich rozdielnosť
Jogová a ájurvédska strava majú pomerne odlišný prístup. Kým ájurvédska strava sa snaží priniesť telu stravou zdravie a rovnováhu, jogová strava sa snaží dopomôcť k prekročeniu telesného vedomia. Obe disciplíny však zdôrazňujú dôležitosť potreby vegetariánskej stravy, alebo aj sattvickej stravy – stravy, ktorá podporuje kvalitu vnútorného kľudu, lásky a bdelosti, ako aj vytváranie rovnováhy všetkých dóš.
Ájurvédska strava
Ájurvédska strava na rozdiel od jogínskej odporúča konzumáciu varenej stravy, keďže pôsobí na zvyšovanie vodného (kapha) a ohnivého prvku (pitta). Varená strava sa ľahšie trávi a tým prispieva k budovaniu telesného tkaniva.
Jogová strava
Strava v joge naopak kladie dôraz najmä na konzumáciu surovej rastlinnej stravy. Jogínska diéta sa tradične nazýva phala múla – strava „z ovocia a korienkov“, pričom zahŕňa obilniny a mliečne produkty (mlieko, maslo Ghí). Surová strava pôsobí na zvyšovanie pránickej a duševnej citlivosti.
Pri konzumácii surovej stravy však treba podotknúť, že spôsobuje zvýšenie vzdušných a éterických prvkov v tele i mysli. Teda zložky dóši váta, čím môže u ľudí typu váta dôjsť k vychýleniu dóši.
Jogová stratégia sa zameriava na zvyšovanie agni (tráviaceho ohňa) prostredníctvom vnútorných praktik. Tým dochádza k zamedzovaniu zvyšovania váty počas jogovej praxe. Jogíni majú zväčša silný tráviaci a pránicky oheň. Dokážu v tele ľahšie spracovať surovú stravu, znášať teplotné rozdiely a radu krajných telesných podmienok, ktoré za normálnych okolnosti sú príčinou chorôb.
Ktorým typom stravy teda začať?
Ájurvéda má v centre záujmu obyčajného človeka, ktorý ma zvyčajne nedostatočný tráviaci oheň a dlhodobo nedokáže prijímať surovú stravu (najmä typ váta, ktorí má slabé a nestále trávenie). Pre jeho posilnenie je vhodné použiť rôzne korenia ako je zázvor, kajenské korenie, škorica, bazalka alebo ájurvédsky recept „trikatu“.
Väčšina ľudí však môže mať z občasnej surovej diéty veľký prospech, najmä v období detoxikácie organizmu (v apríli a máji). Počas bežného jedálnička sa odporúča aby 20% stravy tvorila konzumácia surovej stravy, kvôli prísunu dostatočného množstva vitamínov, minerálov a enzýmov, na ktoré je ovocie a zelenina bohaté.
O vhodnom pomere surovej stravy v jedálničku sa dá jednoducho presvedčiť – surová strava by nemala zhoršovať činnosť tráviaceho ohňa a zbavovať zdravej chuti do jedla.
Väčšina ľudí nemá silný tráviaci oheň, čoho dôkazom je aj zvyšujúci sa počet chorôb. Preto je vhodnejšie zo začiatku voliť ájurvédsku stravu podľa jednotlivých dóš na ich vyrovnanie. A až neskôr, praktizovaním jogy, pristúpiť pozvoľne ku konzumácii surovej stravy.
O vhodnej strave podľa jednotlivých dóš sa dočítate už čoskoro.